#biely protest

 

Koronavírus neohrozuje iba jednotlivcov, ale aj celú spoločnosť. Tá však neostáva na lôžku s pripojením na pľúcnu ventiláciu, naopak – mobilizuje sa. Výsledkom sú protesty, ktoré majú rôznu formu. Protestom je lomcovanie brány, vykrikovanie nadávok a hádzanie delobuchov, protestom sú aj prázdne biele strany časopisu o poézii.

 

Literatúra má zbrane v podobe slov. A teraz ich zložila. Nedívajme sa na to tak, že už nechce bojovať. Ide skôr o zmenu arzenálu. Jej zbrane sme využívali my – či už pri čítaní, alebo písaní. Bránili sme sa nimi pred plochosťou. Je čas, aby sme sa zbraňami stali my sami.

 

Ak vynecháme zábavu, kultúra trpí nezáujmom. Napríklad básne sa vydávajú v nákladoch pár stoviek. Prípadná dotlač je veľký úspech. No nie je to chyba ponuky, ale dopytu. Bolo by naivné myslieť si, že ak si niekto doteraz neuvedomil potrebu kultúry, zrazu si uvedomí jej nevyhnutnosť.

​

Rozmýšľam, či tie prázdne strany neukazujú aj čosi iné – konkrétne to, ako vidia literatúru ľudia, čo si s kvalitnými knihami veľmi netykajú. Možno majú akýsi filter, cez ktorý ich obsah neprejde, a tak ním nemôžu byť oslovení. Na Instagrame sa zaužíval hashtag #nofilter. Upozorňuje na fotografie, ktoré neprešli žiadnou úpravou. Bolo by zaujímavé, keby existoval spôsob, ako do textov zakomponovať funkciu na vyskratovanie antičitateľského filtra. Pri publikovaní by sa k nim dodalo označenie #nofilter. Alebo by na začiatok stačilo, keby sa #nofilter využíval ako rešpektovaná zákazová značka. Možno by začali pribúdať čitatelia a čitateľky cez náhodne otvorené diela. V kníhkupectvách by mohli vzniknúť samostatné #nofilter oddelenia. Ale také ľahké to nebude.

 

Život bez kultúry má totiž následky, čo sa prejavia až v dlhodobom horizonte, nie v tom krátkodobom, ktorý by ľudí azda vyprovokoval k väčšej aktivite. Na nedostatok umenia sa nezomiera. Teda zomiera, ale nie fyzicky. Človek ďalej funguje, nemusí navštíviť ambulanciu a povedať, že mu je akosi ťažko, pričom by si po vyšetrení vypočul diagnózu a dostal predpis, s ktorým by ako do lekárne šiel napríklad do galérie. V nej by si personál prečítal lístok a nasmeroval ho k výstave. Alebo pri ľahšom priebehu by niekto navštívil galériu sám od seba a postavil sa k okienku s názvom Výdaj bez receptu – tam by mu poradili niektorý z aktuálnych projektov.

​

Teraz je obrana umenia na nás. Obrana v podobe presvedčenia, že sa nesmie vytratiť. Prišiel november a pomaly treba zavesiť kŕmidlo pre vtákov. Minulú zimu v ňom mali nasypanú zmes krmiva. Sýkorky prilietali a vyzobali iba semienka slnečnice. To bol ich protest. Tvrdohlavo sa sýtili tým, čo si vybrali.