Wisława Szymborska (1923 – 2012) je jednou z najvýznamnejších osobností poľskej a svetovej poézie. Vo svojej tvorbe sa zameriava na odhaľovanie osobných a ľudských paradoxov, často sebaklamov a lží, ktoré si človek nahovára, aby v konfrontácii so skutočnosťou vyzeral lepšie alebo aby dokázal so sebou vydržať. Poetka demaskovanie robí presnou analýzou a logickým postupovaním v básni, spoliehajúc sa na svoje výborné pozorovacie schopnosti. Napriek týmto takmer filozofickým dispozíciám však nedôveruje vo filozofiu ako hotový systém a začína, ako sama hovorí, od naivných otázok. Viac ako hotovú výpoveď autorka ponúka odzbrojujúce otázky, a ten, kto sa podujme hľadať odpovede, môže nesmierne získať. Szymborska je poetka protikladov: miluje človeka, ale odmieta mu klamať z milosti, ukazuje svet v nahote, a pritom vie, že človek sa nenechá poučiť, píše jednoducho, no preniká do zložitej ľudskej povahy a aj do povahy človeka v spoločnosti.
 
Básnická zbierka Veľké číslo (poľ. Wielka liczba, 1976) je v poradí siedmou zbierkou poetky a zaraďuje sa medzi vrcholy Szymborskej tvorby. Vyšla dvadsať rokov po prvej básnickej knihe Volanie na Yetiho (1957), ktorá naplno ukázala potenciál autorky, a dvadsať rokov predtým, ako sa poetke dostalo pocty v podobe Nobelovej ceny za literatúru (1996). Zbierka Veľké číslo zachytáva autorku na polceste k svetovému renomé a kniha má všetky atribúty, ktoré napokon rozhodli o popularite poetky medzi literárnymi kritikmi aj bežnými čitateľmi. Zbierky W. Szymborskej prichádzali sporadicky, s časovými odstupmi a celé dielo tvorí štrnásť útlych zväzkov. S výnimkou prvých dvoch kníh, písaných v čase stalinizmu, však každá kniha priniesla obohatenie kultúrneho fondu. Radí sa k autorom, ktorí písali, len keď mali čo povedať, a preto každá jedna báseň má zmysel a význam. Preložila Silvia Kaščáková. Ilustrovala Mária Čorejová.