Básnická kniha Maríe Sánchezovej Poľný zápisník prináša nevšedný a jasnozrivo ostrý pohľad na život na vidieku. Formou poetických fragmentov, úvah a listov postupne skladá celistvý obraz toho, ako vo svojej osobnej jedi­nečnosti a nadosobnej príslušnosti k miestu, rodine aj rodu autorka prežíva a spomína na to, čo sa stratilo, na to, čo nás zrodilo v krvi a ukotvilo k zemi, na to, čo nás sprevádza pri pozorovaní každodenného života.

Poetkino vedomie preniká vzťahmi a súvislosťami, poznáva ich a usiluje sa pochopiť, i keby ju to malo pri-viesť k pocitu viny a bezmocnosti. Tie sa pre ňu stávajú impulzom k aktivizmu a odkrývaniu pravdy, hoci tá je miestami nepríjemná a trpká. Sánchezovej hlas a konanie tvoria integritu, poetickú aj spoločenskú, ktorá sa usku­točňuje v jej práci veterinárky pôsobiacej na vidieku a v celej šírke jej spisovateľskej činnosti.

Na pozadí literárnych odkazov autorka skúma svet ako organickú látku, ako koexistenciu bytostí zeme. Neskrýva pritom, že ich vznešenosť sa rodí z toho, čo je tiež surové a brutálne. Prináša dôkazy o tom, ako príroda a väzby, ktoré s ňou a so všetkými živými bytosťami vytvárajú muži a ženy, boli a sú tvorivým zdrojom väčšej ľudskosti a krásy. Básne sa odohrávajú v starých domoch, počas zdedených obradov, medzi zvieratami, ktoré sa tiež rodia, rastú, rozmnožujú sa, umierajú. Básnická kniha pôsobí jemne, no zároveň burcuje, je pripravená nás chrániť, ale niekedy si dovolí na nás útočiť.