top of page
FACE_letak_Pizarnik_web_NEW.jpg

Tieto kosti, čo v noci žiaria,
tieto slová ako polodrahokamy
v živom hrdle skameneného vtáka,
táto zelená taká milovaná,
táto lilavá, čo páli,
toto srdce, samota a záhada.

„Posledná prekliata poetka“, Alejandra Pizarnik (1936 – 1972), bola argentínskou spisovateľkou, ktorej sa napriek krátkemu a tragickému životu podarilo získať status výnimočnej poetky. Je autorkou básnických zbierok Najvzdialenejšia zem (1955), Posledná nevinnosť (1956), Stratené dobrodružstvá (1958), Práce a noci (1965), Odstraňovanie kameňa šialenstva (1968), Mená a podoby (1969), Hudobné peklo či Malé spevy (obe 1971). Roku 1962 vydala zbierku Dianin strom, ktorá na malej ploche zosobnila všetko, čo poetka vo svojej tvorbe túžila dosiahnuť: ponoriť sa do hĺbok, odkiaľ by sa získali slová vystihujúce esenciu čistého bytia a dotýkajúce sa konečných hraníc života, smrti i dna ľudských síl. Duchovne spriaznená s francúzskymi symbolistami a surrealistami, obklopená slávnymi latinskoamerickými básnikmi a umelcami dokázala sa postaviť na ich roveň a priniesť poéziu, ku ktorej sa čitatelia neustále vracajú ako k čistej poézii zrodenej tak, ako sa z kamenného monolitu odstraňuje všetko, čo bráni vzniknúť absolútnemu tvaru. Vydanie básnickej zbierky podporil Fond na podporu umenia.

To najlepšie zo svetovej poézie

Alejandra Pizarnik Dianin strom

Pizarnik anchor
bottom of page