Tomáš Straka

Tomáš Straka (1990) debutoval básnickou zbierkou Paper back (2013), po ktorej nasledovali knihy Hrdina robotníckej triedy (2014), Len sa nepozri do očí (2016) a Spievam (2020). Básnická kompozícia Praha (2024) je literárnou dvojičkou so semiautobiografickou prózou Persona non grata (2022), no básnicko-slamerská skladba Praha predsa len väčšiu pozornosť sústreďuje na autorský subjekt a jeho dráždivú osobnú a nadosobnú výpoveď. Česká, ale stále tiež československá metropola mala a má v živote autora osobitné miesto, či už ide o záchranu života vo Fakultnej nemocnici v Motole v detskom veku, alebo ďalšie kultúrne, umelecké aj politické iniciácie, ktoré z Tomáša Straku urobili toho, kým je dnes – básnika, slamera, aktivistu, provokatéra, ale tiež rojka, ktorý sa pýta, či je to naozaj málo túžiť po obyčajnom ľudskom šťastí. Jeho prejav je drsný, dotváraný na živej scéne, ktorá neodpúšťa falošné tóny, a azda aj preto je ťah v Strakových textoch taký priamy a expresívny. Adresátom bývajú pasívni a uštvaní ľudia, ale tiež tí, ktorí si myslia, že ich podvody a svinstvá prejdú bez povšimnutia. Ak by sa malo nájsť jediné slovo, ktoré by básne a slamy spájalo, bolo by to slovo rozhorčenie. Druhou stranou tejto rozpálenej mince v dlani je túžba po harmónii a tolerancii, nie však naivne alebo v akomsi vákuu, ale tu a teraz a pre všetkých, lebo svet je len jeden a všetci sme v ňom navzájom nerozlučne spojení.