Neveriaci Tomáš
Odkedy sa znenazdajky zjavil medzi nami,
Ježiš začal skutočne jesť ryby
aby dokázal že je vzkriesený telom
(a nielen duchom)
kým my, zaskočení, sme na neho hľadeli.
Peter sa prvý pokúsil odštipnúť z tej istej ryby
(aby videl či aj tá je telom, a nie duchom?)
a potom, na Ježišovo nabádanie,
ochutnali všetci ostatní učeníci
okrem mňa, Blíženca.
A vtedy mi On riekol toto:
„Vlož sem prst a pozri moje ruky!
Vystri ruku a vlož ju do môjho boku!
A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
To som aj spravil (z donútenia)
a tak to aj, v podstate, zostalo zaznamenané.
No vo vzduchu ostali visieť
moja beznádejná myšlienka i môj nevýslovný krik –
„Vzkries teda, Ježišu, aj rybu, čo si zjedol!“
a spolu s tým aj toto chvíľkové proroctvo –
možno budú veriť v Teba
aj v Tvoje telesné vzkriesenie,
ale ryby sa minú.
Tie pojedia kresťania.
Básnická zbierka Protivník je prvým knižným výberom macedónskeho básnika, prekladateľa a esejistu a obsahuje básne, ktoré autor vybral pri príležitosti tohto vydania zo svojich zbierok Prázdny priestor (Prazen prostor, 1982), Tma a mlieko (Mrak i mleko, 1986), Rúcajúc múr (Rušejkji go dzidot, 1989), Holý život (1994), Chaos (Haos, 1998), Jestvovanie (Opstanok, 2003), Pieskovec (Pesočnik, 2008). K výberu sú doplnené básne z autorovejposlednej zbierky, aby sa v plnej miere ukázala rôznorodosť Ďuzelovej poézie a jej sugestívna sila. Preložili Zvonko Taneski a Martina Taneski.Ilustrovala Kristína R. Mesároš.
Bogomil Ďuzel (1939) je jednou z najvýznamnejších osobností macedónskej a európskej poézie. Vo svojej tvorbe sa zameriava na analýzu situácie človeka konfrontovaného s výzvami historických konfliktov ako aj ľudskej protirečivej povahy. Ďuzel píše o trpkosti bez zatrpknutosti, ironicky, ale bez cynizmu, osobne a zároveň za nás. Miera vlastnej introspekcie je vyvažovaná schopnosťou vidieť súvislosti v medziľudských a medzinárodných prienikoch, ktoré takmer vždy končia tragickým nepochopením. Autor využíva médium poézie ako osobitnú formu jazyka, schopného uniesť aj tú najzložitejšiu výpoveď. Jeho básnický jazyk je dramatický, plný zlomov a zámlk, využívajúci štylistickú mnohorakosť. Osobitným spôsobom pracuje s rytmom, ktorý upravuje prispôsobenou interpunkciou, delením veršov a slovosledom. Podobný Fénixovi, Ďuzel a jeho poézia majú blízko k zániku a znovuzrodeniu, zdôrazňujúc tak živelnosť a vitálnosť myslenia a písania o svete, ktorý sa chvíľu javí ako malý a zabudnutý, aby zakrátko nadobudol absolútny, vesmírny rozmer.
Vydanie básnickej zbierky podporil Fond na podporu umenia
To najlepšie zo súčasnej európskej poézie
Bogomil Ďuzel
