V čase, keď bola spisovateľka Eva len malou a neposednou Evou, rozprával jej ocino príbehy o dvoch priateľoch – jeleňoch. Prvého nazval Jeleňatý a druhého Kravatý, lebo rád okolo krku nosieval kravatu. Veselé rozprávky jej zlepšovali náladu, keď bola smutná, pomáhali zaspať, keď nebola dosť unavená, a vytvárali vzácne puto medzi dieťaťom a rodičom. Bola im za to vďačná a nikdy na jeleních kamarátov nezabudla. Dokonca ani vtedy, keď už bola dospelá. Rozhodla sa preto so svojou kamarátkou Radkou príbehy Jeleňatého a Kravatého napísať a nakresliť v nádeji, že prinesú rovnakú radosť aj iným deťom a dospelým.
Ako Jeleňatý a Kravatý dostali svoje mená
Neviem, ako v skutočnosti Jeleňatý a Kravatý vyzerali. Myslím, že ani otec by nám to nepovedal presne. Alebo by to povedal zakaždým inak? Jeleňatého som si vždy predstavovala ako jeleňa, ale nie hocijakého jeleňa, ale jeleňa jeleňatého, skrátka takého, ktorý vám ako prvý napadne, keď sa povie slovo „jeleň“. Máte to? No, tak presne taký bol. A Kravatý, keďže bol Jeleňatého najlepší priateľ, vyzeral úplne rovnako, len mal kravatu. Takže si predstavte svojho Jeleňa... a teraz kravatu. Farbu neviem. Domyslite si takú, ktorú máte najradšej, veď Kravatý mal kravát toľko, že sa tam určite nachádza aj tá vaša farba.
Vydanie knihy podporil Fond na podporu umenia.
Odporúčame
detskú rozprávkovú knihu
