OUT OF THE BLUE
Pretože Ona je Útrobou,
v ktorej sa všetko začína,
rozvíja do narodenia,
nadájané jej mliekom,
nastoľuje rovnováhu,
na ktorej všetko spočíva.
Lásku bratov i sestier
by neurčovala nenávisť,
ktorá je jej druhou tvárou
a svojím podozrením všetko marí.
Vydanie básnickej zbierky podporil Fond na podporu umenia
Vo Vasilevského básnickej zbierke Srdce kruhu má dôležité postavenie slobodná duša, lúč mikro- a makrokozmu, základná kozmogonická jednotka, ktorá rozpútava oslavu tvarov a ostatných pojmov: matérie, slov, hlasu, prázdnoty, vedomia, chleba, prachu, času, imaginácie, rozumu, pamäte, vášne, mlieka, svetla, piesku, hromu, temnoty, cesty, kolesa, strachu, krásy, lásky, jablka, dokonalosti, budúcnosti či detstva. Duša sa neustále pohybuje na rozhraní medzi svetom živých a mŕtvych, medzi existenciou a neexistenciou, medzi skutočným a metafyzickým, čo je napokon symbolizované ako trvalé krúženie vzájomnej obnoviteľnosti. Každá doba, aj tá, v ktorej práve žijeme a ktorú vnímame často apokalypticky a v kríze, sa usiluje zastaviť a kryštalizovať neopakovateľný ľudský zápis jej ontologického stavu do určitej formy, ktorá má vlastný skrytý systém, vlastné neviditeľné pravidlá.
Vasilevski neprišiel skromne a nebadane, hoci si jeho poézia nepotrpí na veľké slová a už vôbec sa nemieni obaľovať do atraktívneho rúcha, ktoré by napomáhalo lacnej popularite. Básnik od svojej prvej zbierky vykročil vlastnou cestou, aby zanechal v macedónskej a srbskej lyrike výrazné a trvalé stopy. Už vyše päťdesiat rokov vzdoruje móde svojím neutíchajúcim smädom po čistote básne, jej vnútornej dynamike, zdanlivej nonšalantnosti a ľahkosti výrazu. Napriek tomu má vždy viac než dostatok invencie, aby aj „tradicionalistickým prístupom“ otváral nové obzory pre svet zdanlivo vymedzený opakujúcimi sa atribútmi.
Viaceré ódy pôsobia ako modlitby niekdajšieho sveta označeného vierou, kresťanským učením, ale aj láskou k zemi a ľuďom. Vasilevski píše rozvinuté dlhé ódy obsahujúce v sebe najrozličnejšie oblasti života, osvetľujúce najrôznejšie sféry a udalosti. Tieto ódy vykladajú svet vo svojich veľkých objatiach, zároveň však poukazujú na jeho jednotlivé sektory, sekvencie, detaily a rozdrobenú štruktúru. Rodí sa tak dojem, že básnik starostlivo zbiera hlboko neistý a zranený svet, akoby mu ponúkal záchranu vlastných lyrických krajín, akoby ho utišoval svojím pokojom a blahodarnosťou.
Zvonko Taneski
ÓDA NA MATKU
Keby ju Boh mal,
ktovie, ako by svet vyzeral.
Možno by starosť,
o ktorú by sa s Ním podelila,
zbavila podstatu zla
človeka, že je
vždy tou najhoršou zbraňou.
Vedomie o nás
by bolo jasnejšie,
zatemnené miesta
oku bližšie,
rozumu príjemnejšie.
Dokonca aj smrť
by možno mala iné meno...
Toto je óda na Matku,
presťahovanú do večnosti
ešte skôr, než si pomyslela,
že porodí Boha,
Matku, o ktorej
možno ani Boh
nič netuší.