Literárna veda a vzdelávanie
Monografie literárnej vedy a literárnej kritiky popredných slovenských a českých bádateľov skúmajúcich poetiku, literárnu hodnotu, spoločenské kultúrne súvislosti.
Shakespeare - rozprávkar
Ľubomír Feldek
12.00 €
Ľubomír Feldek sa v devätnástich esejach zamýšľa nad Shakespearovými tragédiami, komédiami a romancami. Vo svojich ponoroch do Shakespearovho sveta využíva jedinečnú skúsenosť prekladateľa, ktorý sa musel "dotknúť" každého slova a určiť mu takú vážnosť či dôvtip, aby slovenský čitateľ vo výsledku dostal tú správnu chuť anglického velikána, považovaného za jedného, ak nie priamo najlepšieho spisovateľa moderných ľudských dejín. Eseje, ktoré vznikali postupne s prekladmi divadelných hier, sú zhrnuté do súbornej publikácie a dopĺňajú ich ďalšie sprievodné texty o Shakespearovi, alžbetinskom divadle, ale aj o osudoch slovenských realizácií shakespearovských hier.
Medzi snom a fikciou. Poetická tvorba Evy Luky
Eva Urbanová
12.00 €
Monografia Evy Urbanovej ťaží z osobného zaujatia poetkou Evou Lukou, ktorej podmanivá poézia sa stáva fenoménom posledných rokov. Urbanová komponuje monografiu ako sprievodcu po skutočnom a fikčnom svete Lukinej poézie a v chronologickom poradí sprevádza čitateľov od počiatkov k najnovším knihám poetky. Východiskovou bádateľskou metódou monografie je hermeneutická, semiotická a motivická interpretácia, pomocou ktorej odkrýva skryté významy a súvislosti. Poézia Evy Luky nie je pre Urbanovú vzdialeným predmetom, ale silným estetickým a vedeckým zážitkom a túto pozitívnu väzbu využíva ako hybný element, ktorým sa pred čitateľmi monografie odvíja Urbanovej čitateľský „príbeh“.
Medzi umeleckou a populárnou prózou
Inšpirácie a ašpirácie tzv. literatúry stredu
Stanislava Sivčová
10.00 €
Monografia Stanislavy Sivčovej zapĺňa „biele miesta“ v slovenskom literárnovednom kontexte už tým, že autorka reflektuje prechodnú oblasť medzi umeleckou a populárnou literatúrou. Na pozadí slovenského, poľského a anglofónneho výskumu bádateľka citlivo diferencuje medzi pojmami popkultúra, masová kultúra, gýč, brak, žánrová literatúra, tzv. literatúra stredu a vytvára teoretický podklad pre interpretácie diel, ktoré súčasná kritika reflektuje protirečivo aj preto, lebo sa nedajú jednoznačne zaradiť ani do umeleckej, ani populárnej literatúry. Sivčovej konkretizácie diel Denisy Fulmekovej, Michala Hvoreckého, Ondreja Štefánika, Richarda Pupalu, Ivany Gibovej a Tomáša Vargu vychádzajú z detailného poznania žánrových charakteristík a zároveň z minuciózneho hodnotenia i tých najmenších textových detailov.
Slovenský nadrealizmus v korešpondencii (1935 - 1948)
Dušan Teplan a Marián Kamenčík
vypredané
Dvojici literárnych vedcov, Dušanovi Teplanovi a Mariánovi Kamenčíkovi, sa podarilo pripraviť jedinečné predstavenie o ceste slovenských nadrealistov za básnickou slávou formou epištolárnej kroniky. Listy a zozbierané materiály z obdobia 1935 – 1948 približuje život mladej avantgardy na pozadí pohnutých rokov svetovej vojny a vzniku Slovenskej republiky. Precízne pripravené listy s množstvom poznámok a vysvetliviek otvárajú nové možnosti spoznať nadrealizmus a nadrealistov zvnútra. Plnohodnotnému zážitku vedcov aj nadšencov prispieva prehľadne pripravená grafická stránka knihy a bohatý obrazový materiál, ktorý je výnimočný, nielen svojím rozsahom, ale tiež objavnosťou.
Slovacica litteraria 1
Lubomír Machala
10.00 €
Vedecká monografia českého slovakistu a bohemistu Lubomíra Machalu je súborom autorových najvýznamnejších štúdií o slovenskej literatúre. Pôvodné literárnokritické state nadobúdajú postupom času presah do literárnej histórie a dokumentujú dobové aj súčasné pohľady na slovenskú prózu „zpoza řeky Moravy“, ako to autor podčiarkuje v podnadpise knihy. Machalove vysoké nároky na literatúru podrobujú prózu kritickému skúmaniu a napomáhajú pochopiť slovenskú prózu v jej svojbytnosti, ako aj v konfrontácii s českou literatúrou. Osobnosť a bádateľovo metodické čítanie bolo vždy vnímané ako produktívny príspevok do diskusie o slovenskej literatúre a tentoraz sa prvý raz podáva sumárne ako syntéza autorových slovakistických statí od druhej polovice 80. rokov minulého storočia po súčasnosť.
Slovacica litteraria 2
Lubomír Machala
12.00 €
Druhý diel knižných statí, doslovov, recenzií a rozhovorov českého slovakistu a bohemistu Lubomíra Machalu dopĺňa vedecké štúdie z prvého zväzku vydaného roku 2021. Pohľady na slovenskú prózu, poéziu a literárnu kultúru „zpoza řeky Moravy“ autor komentuje s veľkým prehľadom a nadhľadom a podáva vzácnu správu o slovenskej literatúre v spojení, ale tiež aj v rozdelení dvoch blízkych kultúr a jazykov. Prepojenie aktuálneho a minulého vytvára plastický obraz spoločnosti, s ktorou sa menili aj spisovatelia a ich tvorba. Pre dnešného čitateľa Machalových Slovacík sa otvára pohľad s dvojitou optikou, kde sa okrem návratu k dobovej recepcii realizuje i nové čítanie umeleckých kníh vrátane ich reflexií. Pohyb v čase odhaľuje, že literatúra má svoju dynamiku, pravidlá súslednosti či – ako hovorí autor v úvode – „kvalitu a hodnotovú hierarchizáciu“ a práve Machalovo poctivé triedenie diel a hľadanie ideálov robí túto publikáciu hodnotnou.
Účastníci poézie (Básnici, básničky i básne)
Jaroslav Šrank
10.00 €
Vedecká monografia literárneho kritika a vysokoškolského pedagóga Jaroslava Šranka je súborom autorových najvýznamnejších recenzií a hodnotiacich statí slovenskej poézie. Publikované a rukopisné literárnokritické state z obdobia 1997 – 2020 sú nielen priebežným mapovaním poetiky a prehľadom autorov a autoriek poézie, ale tiež súhrnným záznamom o ziskoch a stratách, ktoré Šrank podáva nezameniteľným kritickým štýlom – s nadhľadom, pochopením pre autorov i umelecký text, no bez kompromisov. Návrat k recenziám zoradeným podľa chronologického kľúča podáva plastický obraz slovenskej poézie ostatných rokov, ktorá pokračuje do súčasnosti a stáva sa predmetom živej čitateľskej skúsenosti.
Semiopoetický aspekt básnickej identity
Katarína Hrabčáková
10.00 €
Vedecká monografia Kataríny Hrabčákovej skúma problematiku básnickej identity vo vzťahu k výrazovým a významovým rovinám poézie. Bádateľka svoj pohľad sústreďuje na súčasnú slovenskú poéziu a v jej rámci osobitne na tvorbu písanú poetkami. V jednotlivých kapitolách sa otvára problém generačnej spríbuznenosti a rozrôznenosti autorov a autoriek strednej až najmladšej generácie, ktorej je Hrabčáková sama autorskou aj vedeckou súčasťou. Semiopoetický kľúč k uchopovaniu umeleckých textov a literárnovedných kontextov umožňuje monografii rozvíjať otázku hľadania primeranosti jazykových prostriedkov. Rovnako sa usiluje postihnúť základné rozmery osobnej ľudskej výpovede, ktorá je stále ústrednou súčasťou prejavu slovenskej poézie a vytvára krehký sebaobraz pokrytý slovom identita.
