Monografie literárnej vedy a literárnej kritiky popredných slovenských a českých bádateľov skúmajúcich poetiku, literárnu hodnotu, spoločenské kultúrne súvislosti.

Slovacica litteraria 1

Lubomír Machala

​

10.00 €

Vedecká monografia českého slovakistu a bohemistu Lubomíra Machalu je súborom autorových najvýznamnejších štúdií o slovenskej literatúre. Pôvodné literárnokritické state nadobúdajú postupom času presah do literárnej histórie a dokumentujú dobové aj súčasné pohľady na slovenskú prózu „zpoza řeky Moravy“, ako to autor podčiarkuje v podnadpise knihy. Machalove vysoké nároky na literatúru podrobujú prózu kritickému skúmaniu a napomáhajú pochopiť slovenskú prózu v jej svojbytnosti, ako aj v konfrontácii s českou literatúrou. Osobnosť a bádateľovo metodické čítanie bolo vždy vnímané ako produktívny príspevok do diskusie o slovenskej literatúre a tentoraz sa prvý raz podáva sumárne ako syntéza autorových slovakistických statí od druhej polovice 80. rokov minulého storočia po súčasnosť.

Účastníci poézie (Básnici, básničky i básne)

Jaroslav Šrank

​

10.00 €

Vedecká monografia literárneho kritika a vysokoškolského pedagóga Jaroslava Šranka je súborom autorových najvýznamnejších recenzií a hodnotiacich statí slovenskej poézie. Publikované a rukopisné literárnokritické state z obdobia 1997 – 2020 sú nielen priebežným mapovaním poetiky a prehľadom autorov a autoriek poézie, ale tiež súhrnným záznamom o ziskoch a stratách, ktoré Šrank podáva nezameniteľným kritickým štýlom – s nadhľadom, pochopením pre autorov i umelecký text, no bez kompromisov. Návrat k recenziám zoradeným podľa chronologického kľúča podáva plastický obraz slovenskej poézie ostatných rokov, ktorá pokračuje do súčasnosti a stáva sa predmetom živej čitateľskej skúsenosti.

Semiopoetický aspekt básnickej identity

Katarína Hrabčáková

​

0.00 € - pripravujeme 2. dopl. vydanie

Vedecká monografia Kataríny Hrabčákovej skúma problematiku básnickej identity vo vzťahu k výrazovým a významovým rovinám poézie. Bádateľka svoj pohľad sústreďuje na súčasnú slovenskú poéziu a v jej rámci osobitne na tvorbu písanú poetkami. V jednotlivých kapitolách sa otvára problém generačnej spríbuznenosti a rozrôznenosti autorov a autoriek strednej až najmladšej generácie, ktorej je Hrabčáková sama autorskou aj vedeckou súčasťou. Semiopoetický kľúč k uchopovaniu umeleckých textov a literárnovedných kontextov umožňuje monografii rozvíjať otázku hľadania primeranosti jazykových prostriedkov. Rovnako sa usiluje postihnúť základné rozmery osobnej ľudskej výpovede, ktorá je stále ústrednou súčasťou prejavu slovenskej poézie a vytvára krehký sebaobraz pokrytý slovom identita.